Často sa vynára otázka, prečo je vlastne potrebná energetická certifikácia budov. Väčšina staviteľov považuje vystavenie energetického certifikátu budovy len za ďalšiu administratívnu prekážku stavebných úradov. Na pochopenie významu sa musíme trochu zamyslieť nad podstatou certifikácie. Zoberme si príklad u elektrických spotrebičov. Chladnička alebo práčka (ktoré patria medzí najväčších spotrebiteľov energie v domácnosti) už musia mať vystavený energetický certifikát oveľa dlhšiu dobu. Pri kúpe takéhoto spotrebiča sme ochotní investovať aj o 20% nákladov navyše (napr. energetická trieda B oproti energetickej triedeA+). Prakticky si môžeme vypočítať, že takýto spotrebič nám ušetrí investované peniaze do 1 alebo 2 rokov. (A navyše máme dobrý pocit, že šetrím životné prostredie).
Ak použijeme rovnakú paralelu na stavby, tak potom je efekt šetrenia znásobený dĺžkou životnosti stavby. Samozrejme, že každý súkromný stavebník si zateplí svoj dom tak, aby bol čo najúspornejší, ale je veľké množstvo stavieb, ktoré sa realizujú len za účelom ďalšieho predaja a v tomto prípade sú náklady nad výstavbu rozhodujúce a budúca spotreba stavby nehrá pri projektovaní žiadnu rolu. Skúste si pozrieť populárne televízne relácie alebo inzeráty na predaj nehnuteľností, koľko z nich má uvedenú ročnú spotrebu energie?
Energetická certifikácia budovy je preto jedným z nástrojov, aby každý staviteľ začal uvažovať o úspornosti a efektívnosti budovy ešte počas jej projektovania. Úsporné a racionálne využívanie prírodných zdrojov a požiadavky na ochranu životného prostredia sú v súčasnosti prioritami, ktoré sa začínajú dotýkať každého. Spotreba energie v budovách tvorí významný podiel z celkovej spotreby energie v jednotlivých ekonomikách. Snaha o jej zníženie sa premieta aj do oblasti správy budov a bude mať rovnako vplyv na trh s nehnuteľnosťami. Významným nástrojom sa v tejto súvislosti stáva energetická certifikácia budov.
Predpokladáme, že v budúcom desaťročí bude hrať energetický certifikát budovy dôležitú úlohu pri rozhodovaní o jej kúpe.
Zákonný rámec pre energetickú certifikáciu budov stanovuje na úrovni EÚ smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/91/ES zo dňa 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov. Jej cieľom je podporovať lepšiu energetickú hospodárnosť budov v spoločenstve, berúc do úvahy vonkajšie klimatické podmienky, ako aj požiadavky na teplotu vnútorného prostredia a hospodárnosť prevádzky budov. Jednou z jej požiadaviek je aj energetická certifikácia budov.
ZÁKON z 18. septembra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ich predpisov, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
324 VYHLÁŠKA Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z 30. novembra 2016, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 364/2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
364 VYHLÁŠKA Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z 12. novembra 2012, ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Úvod